Zohrievanie sa

Naše telo je živý organizmus, preto o to viac a citlivejšie reaguje na zmeny klimatických podmienok v prostredí, v ktorom sa nachádzame. Priznajme si, že väčšina z nás nemá rada prílišné chladno, ale ani prílišné teplo.

Telo človeka je v určitej rovnováhe voči okoliu a keď to tak nie je, začne nejakým spôsobom reagovať na zmeny. Hovorí sa, že ideálna teplota pre človeka, pri ktorej sa cíti v pohode, je okolo 20 – 21 °C, (u vyzlečeného človeka je to 28 °C).

V momente, kedy sa dostávame pod alebo nad túto teplotu, začína telo reagovať, začína nám byť zima, alebo začína nám byť príliš teplo. To, že túto zmenu zaznamenávame, majú na starosti tzv. termoreceptory nachádzajúce sa v povrchových vrstvách kože a tie sa delia na teplotné a chladové receptory (Krausové telieska). Tieto chladové receptory sú početnejšie zastúpené (6 – 23 bodov na cm²), než teplotné (0 – 3 body na cm²). To znamená, že na chlad sme akosi citlivejší, než na zmenu tepla.

Predstavme si náš dom, našu izbu, nejakú miestnosť, v ktorej sa nachádzame. Každý takýto priestor má definovanú nejakú tepelnú stratu – čiže tepelnú energiu, ktorú treba do tohto priestoru dodať, aby sme sa cítili dobre, čiže aby nám nebolo chladno. Prečo musíme túto energiu dodávať?

Naše telo v takomto priestore sa správa ako spotrebič. Máme nejakú plochu kože (u dospelého človeka 1,5 až 2 m²) a vydávame zo seba energiu v podobe tepla. Túto energiu získavame prijímaním potravy, ktorá sa za pomoci metabolických procesov mení na teplo.

Podľa výpočtov je človek, resp. ľudské telo v stave pokoja schopné uvoľniť energiu do priestoru asi 60 – 200 W/hod. Po prerátaní na plochu tela je to 30 – 100 W/m². Čo to ale znamená? Jednoducho povedané, naše telo nedokáže pokryť tepelné straty v priestore, v ktorom sa nachádzame, preto je nám zima – cítime chlad, a preto musíme tento priestor dotovať tepelnou energiou ešte nejakým ďalším spotrebičom. Uveďme si príklad.

Priestor, v ktorom sa nachádzame, má tepelné straty 2000 W/hod, čo zodpovedá ploche asi 40 m² (energeticky bežný dom). Ak by sme to prerátali na dospelého človeka, takýto priestor by zvládlo zásobiť tepelnou energiou 10 – 15 ľudí.

Pri výpočtoch tepelných strát, napr. v pasívnych domoch, sa berie do úvahy aj počet ľudí, ktorí budú tento priestor obývať. Alebo potrebujeme spotrebič, ktorý nám túto energiu vyrobí a dodá a to by mohla byť napr. sálavá pec.

V opačnom prípade, kedy pociťujeme prílišné teplo, sa naše telo začne správať ako chladič – nie je nám príjemne, potíme sa, ťažko sa nám dýcha – sme v tepelnej nepohode. To nastáva vtedy, keď do priestoru dodáme viac tepelnej energie, ako je pre nás potrebné.